Motto

Pomoz kamarádovi v neštěstí.

Nechtěj být lepší na úkor druhého.

Nekecej a makej.

Na dobrého člověka vzpomínej v dobrém.

Není to moc.

Ale tyhle zákony jsou neúprosné.

A určují charakter lidí.

A také vztahy mezi lidmi.

VASILIJ MARKOVIČ ŠUKŠIN

ČERNOLICE - 27.4.-1.5.1995

Prvá horolezecká príprava

Na prvom horolezeckom cvičení sa stretávame v obci Černolice, južne od Prahy, v objekte č. 301. Poznávací bod - "TRAFO" (rozvodová skriňa), takéto "trafo" bolo pred každou záhradou, vyber si človeče.

Vodu nosíme v bandaskách z dedinskej pumpy, nakoľko v objekte sa voda nenachádza. Žlté kríky - zlatý dážď nám pripomína, že je jar - počasie je výborné. Objekt je malý, ale útulný, podobný názor majú aj myši, ktoré tu s nami prebývajú (k tejto téme podá bližšie vysvetlenie Zdeňka, resp. Jarda).

Z Vážnými prichádza aj nový člen rodiny : aljašský malamut ELZA, ktorá je hravá a dokonca i na krátky čas stratená, rodina smúti, ale Elza sa čoskoro nájde.

Prvý deň sa rozcvičujeme na "Čertovej skale" v Černolicích, ale vzhľadom k tomu, že sme učenliví, dovolené nám je presunúť sa na druhý deň do Srbska komplexu skalných stien, pozdĺž rieky Berounky. Tu ostáva Svěrkin pri lezení vysieť v skale, pomáha mu Vasil. Odvtedy má Svěrkin skál dosť. Hospoda je ako vždy naša : majiteľ Jindro, jeho manželka Helena zo Žiliny a ich synovia Jindro a Jirko nás obsluhujú, ako vlastných. Večer sa v hospode rozbieha zábava, kde sa bláznime do sýtosti. Vyhrávame takmer všetky tomboly.

Deň odchodu - 1. máj. V záhrade rastie len jedna rozkvitnutá čerešňa, preto naše "holky" sa pod ňou predbiehajú v bozkávaní, bodaj by bol 1. máj častejšie a rozkvitnutých čerešní viac.

Po skupinkách odchádzame domov, jedna časť sa zastavuje v Prahe u Bobalíkových na kávu, potom AHOJ.