BLATINY - 18.- 21. 9. 1997

Stretávame sa na Česko-moravskej vrchovine, aby sme spolu v objekte statku - strediska horolezeckého oddílu Lokomotíva Brno prežili koniec týždňa, v lone prírody, lesov a skál, vypli pracovnú naháňačku v mestách a načerpali nových síl a skúseností.

Vo štvrtok 18.9.1997 sa schádzame ako šváby na pivo, takmer do rána. Ako vždy "nálada je výborná...". Suché WC a studená voda nevadí, vydržíme. V dome nie sme sami, prichádza skupina mladých, slušných ľudí.

V piatok 19.9. sme už rozlezení po Drátníku ako mravci, večer schádzame nižšie do osady, kde svojou hojnou účasťou napĺňame súkromnú hospůdku. Bolo nám dokonca dovolené použiť i gitaru a spev - naše silné zbrane. Večer na ubytovni sa Vojta s Jarunou staví, že ak sa Vojta oholí, ona sa ostrihá . Vyhrávajú obaja, nakoľko Vojta je oholený Jankou Ž. a Pepom M. Tvár má opäť hladkú, ako malé dieťa prdelku. Jarunine vlasy tiež padajú pod nožničkami ségri vedľa Vojtových chlpov (zrzavo-čierna kombinácia).

Sobota je pre niektorých opäť skalnatá - Čtyři palice, poobede sa všetci schádzame v hospode v dedine. Hit Ivči "svačina, svačina, svačina začína", alebo neskôr "svačina, svačina, svačina skončila". Objavil sa medzi nami ďalší "hladce voholenej" - Juzek. Posledný večer sa členovia SSVJ 007 k spánku ukladajú po etapách.

21.9.1997 niektorí skalonenásytníci odchádzajú na skok na Drátník, iní sa motajú po ubytovni. Sú aj takí, ktorí idú autom do dediny na pivo a pretože sú to kamaráti, myslia aj na zbytok jednotky a do hrnca donášajú čapované pivo, ktoré je dobrým "vyprošťovákom" pre zoslabený organizmus, ktorý dostal zabrať. Klasické foto pre spoločný občiansky preukaz a individuálny odchod domov.

Účel sme splnili : potrápili sme telo zvonku i zvnútra, hlasivky tiež, nadýchali sme sa čerstvého vzduchu, nabrali do batohov ticha, ale hlavné je to, že sme sa opäť stretli a upevnili priateľstvo a spoločné záujmy, ktoré nás všetkých spájajú. Tak čau.