Motto

Pomoz kamarádovi v neštěstí.

Nechtěj být lepší na úkor druhého.

Nekecej a makej.

Na dobrého člověka vzpomínej v dobrém.

Není to moc.

Ale tyhle zákony jsou neúprosné.

A určují charakter lidí.

A také vztahy mezi lidmi.

VASILIJ MARKOVIČ ŠUKŠIN

KRKONOŠE - 23. - 26. 9. 1999

Jesenné výcvikové sústredenie

Heslo :

Zvolanie : Co je největším nebezpečím Krkonoš ?

Ohlas : No přece Mirdův schodišťák !

Na chate Tesly sa schádzame vo štvrtok 23. 9. za tmy a blížiacej sa búrky. Optimisti tvrdia, že sa blýska na lepšie časy, ale väčšina to vidí úplne inak. Ledva dorážame k chate, začína lejak. Chata je super, ubytovávame sa. Vlčák s Juzkom lákajú do svojej izbičky nocľažnice stálym zdôrazňovaním, že majú izbu č. 6.

Večer trávime v spoločenskej miestnosti s krbom - spev pri gitarách. Postupne nás navštevujú miestni starousadlíci a chatár "od vedľa" - cca 500 m. Sú trochu sklamaní, že tam nie sú tí, ktorých čakali, ale po štampedlíčkoch slivovice spokojne odchádzajú.

V piatok doobeda vyrážame do Špindlerovho Mlýna, pričom sa cestou občerstvujeme v niekoľkých chatách. V Špindlu opätovné posilňovanie (nie v posilovni), odtiaľ k lanovke (aj tam je otvorená krčma) a lanovkou radostne hore na hrebeň. Odtiaľ rovnakou trasou späť. Pri jednej hospode sa všetci fotíme s naším maskotom - "kozénkou" (medzi nami, koze sa fotenie nepáči, hlavne potom, ako sa ju Pepa Mošna snaží postaviť na zadné nohy). Pomalým tempom sa uberáme "domov" a večer ako ináč - gitara, spev.

Prichádza tiež "ostravská" větev s rozjarenou Ivčou, urobila štátnice (zase je dôvod k oslave).

Večer sa k nám pripája dievča s gitarou (na chatu Tesly chodieva na víkendy už veľa rokov). Keď začala hrať a spievať, naši šikovní a ostrieľaní gitaristi strácajú odvahu. Ale večer sa mimoriadne vydaril.

V sobotu ráno sa vydávame na cestu s jediným cieľom - zdolanie Sněžky. Cestou stretávame mladých Lipákov (Hanku a Martina). Ešte si odnášajú batohy do chaty a my na nich čakáme v reštaurácii "Na rázcestí". Občerstvujeme sa polievkou, pivom za 30,- Kč (povolávák neklamal). Ideme roztrúsene a cestou stretávame chaty : Výrovka, Luční, Obří, Slezská bouda, kde sa dá občerstviť a my to samozrejme využívame. PODARILO SA ! Všetci sme vystúpili na Sněžku. Začína sa kaziť počasie a tak sa dávame na ústup. Celú cestu až po chatu leje. Na spiatočnej ceste sa ešte všetci stretávame na "Výrovke" a po čiastočnom zahriatí a usušení sa vydávame "domov". Ideme rôzne po skupinách a tak sa stalo, že Janka Čiháková s Dankom sa trochu stratili. Nakoniec ale predsa uvideli svetielko chaty a trafili. A večer ? Klasika - spev s gitarami, vtipy, smiech a pohoda.

Nedeľa - vstávanie, vodiči už nepijú, spamätávame sa po prebdených nociach a pomalý návrat do reality. Balíme sa, lúčime sa a rozjazdy do svojich domovov.