Motto

Pomoz kamarádovi v neštěstí.

Nechtěj být lepší na úkor druhého.

Nekecej a makej.

Na dobrého člověka vzpomínej v dobrém.

Není to moc.

Ale tyhle zákony jsou neúprosné.

A určují charakter lidí.

A také vztahy mezi lidmi.

VASILIJ MARKOVIČ ŠUKŠIN

JEDOVNICE - 19. - 22. 10. 2000

Jesenné výcvikové sústredenie

Heslo :

Zvolanie : Chvopi, odkiál pochádzajó baby ?

Ohlas : Nekteré z Jedovnic a iné aj z Protivína !

Príchody sú od 19. 10. 2000, ubytovanie a klasické formality. Večer odchádzajú chvopi s Jankou M. méďákom do dediny do hospody - kolkárne. Neskôr za nimi prichádzajó baby (Zdeňka, Andrejka, Alicka a Janka Ž.), kolky zanedlho dohrávame a padáme na ubytovňu, nachádzajúcu sa pri rybníku (vypustenom). Prebieha klasika do neskorých nočných hodín.

20. 10. Odchádzame do Brna, vedie a naviguje nás Míša B. z otvorenej strechy mercedesu. Parkujeme pred Ústavným súdom ČR (kartičky v oknách za sklom). Stúpame po schodoch na hrad Špilberk, na nádvorí si vypočujeme o 12. hod. zvonkohru a pozdrav Juzka prostredníctvom mobilu. Keďže na hrade nenachádzame otvorenú hospodu, pokračujeme prehliadkou žaláru Kasematy pod hradom. Smädnejší Kasematy vynechávajú a schádzajú do mesta za hlasom svojho srdca. Po prehliadke sa vraciame do mesta a absolvujeme ešte jednu prehliadku - hrobku kapucínov (niektorí kapucíni sa na nás podobajú, že by len náhoda?). Obedujeme v objednanej reštaurácii a neskôr sa zúčastňujeme divadla v Divadle Járy Cimrmana. K najzaujímavejším javom v divadle bola prestávka, počas ktorej podávali ako pozornosť podniku čapované pivo (neobmedzené množstvo). Ďalším zaujímavým javom bolo divadlo v divadle, o ktoré sa postaral Pepa M. svojím zdravým spánkom. Po prebudení sa Pepu a skončení divadla sa motorovými premiestňovákmi odvážame do Jedovníc. V ubytovni sa po vyúdení miestnosti dymom podarí vykúriť aj teplom. Povstaňme, prichádza Prezident s novou felíciou a ako správny turista si okamžite stavia stan (pravdepodobne bol po celý čas neobývaný). Bavíme sa pri gitare a speve, pozeráme fotografie.

21. 10. Po budíčku a raňajkách odchádzame do Rudíc. Tu si prezeráme múzeum jaskyniarstva a speleológie, ktoré sa nachádza vo veternom mlyne. Nikde nablízku sme však nevideli Dona Quijota. Po prezretí si expozície odchádzame za dedinu do Rudického propadání - časť SSVJ (7) + 6 im známych a príbuzných dobrovoľných odsúdencov sa pripravuje do jaskyne a druhá časť odchádza do priepasti Macocha a Punkevní jaskyne. Obe skupiny sa asi po 5 hodinách stretávajú v hospode v Rudiciach. Sem prichádza živá kapela a hrá naše melódie, ku ktorým pochopiteľne nie sme ľahostajní, dokonca niektorí sa chytajú aj do tanečkov. Večer cestou k ubytovni sa zastavujeme v hospode pri rybníku, dopĺňame tekutiny a v načatej zábave po presune do ubytovne pokračujeme. Zábava sa končí o 03.30 hod. nadránom mimoriadnou udalosťou - Němcovi sa "píchali". Míla vyskakuje na Pavla, ale on ako správny chlap má stále v nohaviciach (teraz je myslené niečo iné) dýku, ktorá bola v tomto prípade otočená čepeľou hore a milá Míla je píchnutá do lýtka. Návrat z pohotovosti v Brne je asi o 05.30 hod. ráno.

22. 10. - raňajky, balenie vecí, posledné foto a po skupinkách sa vytrácame. Časť celku (Vlčák, Pavel Číčel, Hanka K., Pavel Čermák, Zdeňka, Janka Ž., Šimkoví a Maďari) sa zastavuje pri výlove rýb v Jedovniciach na občerstvenie. Potom pod vedením Zdenky navštevujeme Víťu na chalupe na Bukovinke, prezeráme si chalupu zvnútra, zvonka, naberáme si jablká z Víťovej záhradky a rozchádzame sa domov, bez Zdeňky.