Motto

Pomoz kamarádovi v neštěstí.

Nechtěj být lepší na úkor druhého.

Nekecej a makej.

Na dobrého člověka vzpomínej v dobrém.

Není to moc.

Ale tyhle zákony jsou neúprosné.

A určují charakter lidí.

A také vztahy mezi lidmi.

VASILIJ MARKOVIČ ŠUKŠIN

JIZERSKÉ HORY - 1.- 4.3.2001

Zimné výcvikové sústredenie

Heslo :

Zvolanie : Ej kdeže jste bratři Slováci a Moraváci ?

Ohlas : Pri maminej sukni !

Táto historická udalosť sa odohrala leta pána 2001 na počiatku roka. Stretávajú sa tu priaznivci všetkých športov, ktoré sú na prospech ducha i tela. Prichádzajú zástupcovia historických krajov z celej ČSFR - Slovenska a Čiech.

Celá skupina SSVJ sa stretáva 1. 3. 2001 na usadlosti Karlovy Boudy. Prostredie (aspoň na prvý pohľad o 23.hod.) je veľmi príjemné, spoločenské a družné. Účastníci sa vítajú hlava-nehlava. Dospelí sa chopia pri každom príchodiacom účastníkovi pohára piva na privítanie a deti ostávajú bez dozoru. Po rozdelení spacích kutlochov sa pokračuje v kultúrnom a spoločenskom živote, na ktorý máme vyčlenenú spoločenskú miestnosť (jedáleň) až do 4.30 hod. rána. Kultúrny program pozostáva zo spevu, tanca, rozprávania, ale hlavne dobrej nálady, z ktorej majú všetci radosť. Ako tradične, uvítací večer končia len tí skalní : Šimkovci, Mošňáci, Pavel Němec - gitara, Zdeňka, Juzek, Milan Vlček. Kuriozitou je asi hodinový telefonát Paškovi z mobilu na účet Juzkovho kreditu.

Piatok 2.3. Športovci nesklamali. Skupina sa delí na opatrovateľov detí (Mirek a pridružená spoločnosť) a slabších alebo začínajúcich bežkárov (Čihákovci, Němcovi, Bočanovci). Najzdatnejší jedinci sa vyberajú pod vedením Pepu Součka na 36 km dlhú trať Jizerských hôr. Zvládajú to všetci na duchu i tele. Slováci (ale najmä Hela) sa zviditeľňujú zabudnutým batohom na prvej zastávke. Odkazy o jeho zabudnutí sa šíria pomocou okoloidúcich bežkárov. Unavení, ale spokojní so svojím výkonom končia bežkári zdarný deň - oslava Borkových narodenín.

Sobota 3.3. "Už zase bežky?" bolo ranné zvolanie. Po všeobecnom frflaní Pepa sľubuje nenáročnú trasu s návštevou miestnej kolority - krčmičky. Je to perfektné. Chutnáme hriatu griotku, podaktorí aj to, čo pijú Francúzi - APSINT (sklamanie na celej čiare). Po občerstvení sa skupina ženského rodu opúšťa pohostinstvo a vydáva sa na cestu domov. Vytrvalci (Braňo, Pepa Mošna, Žabák, Venco) ostávajú. Do východzej stanice (ktorú skoro zvaľujú pri pristávaní) sa dorútia asi za hodinu. Cca o 16. hod. sa na svojich príbytkoch chystáme do večerného gala. Nasleduje vyhodnotenie. Borek skladá skúšky na inžiniera. Ticho (i telefonicky) si spomíname na nezúčastnených (na ich škodu). Sedí sa pri dobrom jedle (všetci vyťahujú svoje zásoby jedla a pitia). Nálada je perfektná. Veľmi oceňujeme služby domáceho pána, ubytovanie a jedlo. Stráž sa drží do 5. hodiny.

Hodnotenie : nemalo to chybu !!!

P.S. : V rodine Bohánkových pribudol malý cicavček.