Motto

Pomoz kamarádovi v neštěstí.

Nechtěj být lepší na úkor druhého.

Nekecej a makej.

Na dobrého člověka vzpomínej v dobrém.

Není to moc.

Ale tyhle zákony jsou neúprosné.

A určují charakter lidí.

A také vztahy mezi lidmi.

VASILIJ MARKOVIČ ŠUKŠIN

Foto z poslední akce

Poslední akce

ČESKÉ STŘEDOHOŘÍ - 11. - 14. 10. 2001

Jesenné výcvikové cyklo-pešo sústredenie

Heslo :

Zvolanie : Morava i Slezsko, byly naše všecko !!!

Ohlas : Ostaravaci, Vsetiňaci, copak mate furt na praci ?!!!

Bolo to natcherné !

Štvrtok 11. 10. 01 - príchod účastníkov jednotky, ubytovanie v Hornej Vysokej -bývalý rekreačný objekt. Ubytovávame sa v 2-4 lôžkových izbičkách. V jedálni spievanie pri gitare do neskorých nočných a skorých ranných hodín. Hudbu zaisťujú Pavlík Němec a Venca.

Piatok 12. 10. 01 - osadenstvo sa rozdeľuje na dva tábory - pešiaci a cyklisti. Vystupujeme na horu, kde Zdenička a Draha sú z nádherných výhľadov, zafarbených stromov (celých zlatých) celé "urvané". Cyklisti - jeden nemenovaný pán profesor (ktorý je na zraze i so synom) sa asi po 10 km náležite "upravil" - (griotka s rumom) a niektorým členom dodnes nie je jasné, ako udržal rovnováhu na bicykli. Pešiaci i cyklisti sa ako obvykle schádzajú v hospode. Mireček si na nočnej výprave "zohnal" nové poltopánky - lakýrky. Skrátka - ráno sa prebúdza a v posteli má nové topánky, ktoré nikomu nechýbajú. Večer prichádza Petr Přikryl z Brna, prináša burčiak, hruškovicu, marhuľovicu, vínovicu a iné dobroty a druhý deň nestačia (po burčiaku) záchody.

Sobota 13. 10. 01 - ráno sa ide autami do Úštěku a odtiaľ peši na skalné mesto. Návrat do Úštěku - zvláštnosť (historické "ptačí domky") - malé domčeky, postavené na skale. Opäť cyklo-skupina si robí výlet a v Úštěku sa všetci stretávame. Večer, ako ináč, spievame do bezvedomia.

Nedeľa 14. 10. 01 - už v piatok, sobotu i nedeľu je na raňajky vždy polievka - nemá to chybu po tom celovečernom chľastaní. Ale ináč - balenie, posledná vychádzka do Levína, kde prepadávame chalupu mladých Malčánkovcov. Všetko im zrevidujeme, dostávame po kávičke, navzájom sa lúčime, zatláčame slzu v oku a rozchádzame sa do svojich domovov

© 2010 Volfweb