Motto

Pomoz kamarádovi v neštěstí.

Nechtěj být lepší na úkor druhého.

Nekecej a makej.

Na dobrého člověka vzpomínej v dobrém.

Není to moc.

Ale tyhle zákony jsou neúprosné.

A určují charakter lidí.

A také vztahy mezi lidmi.

VASILIJ MARKOVIČ ŠUKŠIN

NOVÉ HAMRY (Mošnov) - 27. - 30. 1. 2005

Bežecko - zjazdársky zraz

Heslo :

Zvolanie : Na co, že se bude pít ?

Ohlas :Na srdečnou úpřimnost či úpřimnou srdečnost

Štvrtok - 27. 1. 05 - stretávame sa rôzne, niektorí v penzióne, niektorí v hospode u Zívru. Janka S., Baruška-Beruška a Janka M. varia na ubytovni guláš. Všetci sa neskôr nakoniec stretávame v hospode u Zívru, spájame stoly a bavíme sa. Vyššie menované dámy prichádzajú za nami a guláš odstavujú zo sporáka. Neskoro v noci Pepa M. guláš dovára, ale keďže nenápadne zaspáva, guláš mu prihára (aj napriek tomu je výborný). Niektoré osôbky prichádzajú na akciu až do neskorej noci. Vojta sa má po jesennej operácii dobre, baví sa ako pred desiatimi rokmi. Po dlhom čase vidíme aj Malčánkových, t. č. v Káhire, Hanku a Zdeňka Svěrkošových. Z hospody sa rozchádzame postupne, po skupinkách. Malá skupinka (Venca, Palo Žák a spol.) gulečníka chtivých otravuje gule na ubytovni až do skorých (03.30 hod.) ranných hodín.

Piatok - 28. 1. 05 - bežkári nakladajú lyžičky na korbu Mošnových tereňáku a autami sa vyvážame na Jelení. Odtiaľ sa šmýkame cez hranice do Nemecka. Prechádzame okolo jazera s pitnou vodou (ako na jeseň bicyklami) a zastavujeme sa v nemeckom gasthause. Trasy sú krásne upravené. Po občerstvení prechádzame znova hranice, samozrejme neobchádzame hospodu na Jelení (tu sme zožrali všetko, čo sa dá, takmer sme vyjedli hospodu) a odtiaľ sa autami vraciame späť do Hamrov. Zjazdári lyžujú na kopci vedľa kostola, kde sú tri vleky a pekne upravené trate. Večer sa všetci stretávame na ubytovni a dohodujeme sa na večernom lyžovaní, ktoré mimochodom už vopred vybavil Pepa M. Lyžujeme pri reflektoroch do 20. hodiny. Po skončení večernej lyžovačky Mošňáci odvážajú lyže tereňákom k penziónu, niektorí sa zastavujú u Zívrú. V penzióne je už pripravený narazený sud s pivom, pri čapovaní hráme na gitarách a spievame. Na CD pozeráme a bavíme sa na Teletabíze-Lá-Lá z Jizeriek (26. - 29. 2. 2004) v podaní Pepu Dvořáka. Bavíme sa klasicky a dlho do noci.

Sobota 29. 1. 05 - bežkári odcháddzajú vlakom o 11. hod. do Perninku. Na zjazdovke si dávame "svařák" z dôvodu dosiahnutia optimálnej prevádzkovej teploty. Z Perninku vychádzame peši na lyžiarsku magistrálu. Túra prechádza Jelením, cez Chaloupky do Nových Hamrov. V Hamroch v bufete pri zjazdovke máme pochopiteľne zastávku. Niektorí zjazdári lyžujú pri kostole, niektorí za penziónom Zívr. Zjazdári i bežkári sa nezávisle schádzajú v penzióne u Schwarzu. Postupne prichádzame, posedávame, popíjame, pojedáme a medzi nami prítomná Baruška-Beruška kladie Maďarovi otázku, ako nazýval Alicku pred priateľmi v čase, keď sa s ňou zoznámil a neboli ešte manželia. Maďar bez prípravy : "Jebačka". Báruš ostáva ako obarená, takú odpoveď nečakala ona, ale ani nikto z prítomných. Okamžite nastávajú obrovské výbuchy smiechu, dlho sa na tom ešte bavíme. Táto udalosť je predmetom zábavy celý večer. Táto srandička stojí Maďara veľa : Alicka si okamžite uplatňuje odškodné - náušnice. Niektorí skalní členovia SSVJ nás prichádzajú na ubytovňu pozrieť, ale rýchlo sa aj strácajú. To ale nič nemení na situácii, že sa pri pive, víne, šampanskom atď. bavíme spevom a gitarami.

Nedeľa - 30. 1. 05 - došlo k najhoršiemu - balenie, platenie, lúčenie, odchod. Snehu bolo veľa a ešte ho aj pribúdalo. Lyžovačka bola u oboch partií výborná.