Motto

Pomoz kamarádovi v neštěstí.

Nechtěj být lepší na úkor druhého.

Nekecej a makej.

Na dobrého člověka vzpomínej v dobrém.

Není to moc.

Ale tyhle zákony jsou neúprosné.

A určují charakter lidí.

A také vztahy mezi lidmi.

VASILIJ MARKOVIČ ŠUKŠIN

Vysoké Tatry - 2. - 7. 7. 2OO5

Heslo :

Zvolanie : Na kolách, pěšky, na vodě

Ohlas :hlavně, že jsme v pohodě !!!

Sobota - 2. 7. 2005 - Príchod Juzka s Martinou a Zdenkou ako prvých do Športcampu v Tatranskej Lomnici. Prší, prší, len sa leje (a "chčije a chčije"), v kempovej krčmičke striedame pivo s grogom a zahrievame sa. Do večera príchod ostatných kamarátov. V kempe sa koná "Zraz slovenských turistov" s country večerom. Je nás iba 13, ale zakrátko ovládame parket a krepčíme do neskorých nočných, resp. ranných hodín.

Nedeľa - 3. 7. 2005 - NEPRŠÍ ! Autobusom odchádzame do Bielej Vody. Odtiaľ cez chatu Plesnivec (Juzek tu zjedol 5 tatraniek) pokračujeme cez Biele Plesá na Chatu pri Zelenom Plese, tzv. Brnčalku. Tu sa delíme na tých, čo potrebujú trénovať na Mount Blanc : Zdenka a Janička Č., pridáva sa k nim i Marťas a Jarka V. Postupujeme na Velkú Svišťovku, kde k nám prichádza "skrotená" líška (žeby Bystrouška ?), Martin ju krmí sušienkami, ide s nami až na vrchol, ale tu je salámou zlákaná anglicky hovoriacimi turistami. Zo Svišťovky postupujeme cez Skalnaté Pleso do Tatranskej Lomnice, kde sa opäť všetci stretávame. Večer je v kultovnom krúžku výmena dojmov z celého dňa a dopĺňanie úbytku tekutín všetkým, okrem atramentu (ingustu).

Pondelok 4. 7. 2005 - Odchod autami do Starého Smokovca (hrozné pohľady na polomy), odtiaľ električkou na Hrebienok. Mount Blančáci s doprovodom Hanky H. a ďalších idú peši (čo keby náhodou bol výpadok el. prúdu, ale hlavne chcú ušetriť). Z Hrebienku šľapeme na Zamkovského chatu, Téryho chatu a cez Priečne Sedlo (nebývalý snehový prídel) na Zbojnícku chatu. Tu nás Braňo odmeňuje "koreňovicou" za to, že sme prežili. Potom sa šmýkame a lyžujeme v záplavách snehu a so strachom schádzame spät na Hrebienok, do Starého Smokovca a späť do kempu.. Večer dopĺňame energiu a tekutiny v neďalekej kolibe.

Utorok- 5. 7. 2005 - Autami sa presúvame do Tatranskej Polianky a potom už po vlastných podliezame, preliezame, preskakujeme polomy a hľadáme cestu, kadiaľ vlastne máme ísť. Je to skutočne zážitok. Ani Borek s Michalkou sa nedajú terénom odradiť a bojujú. Konečne narážame na cestu, smerujúcu na Sliezsky dom - halušky, pivečko, grog sú zaslúženou odmenou. Časť jednotky zostáva pri občerstvovaní a časť vybieha na Polský hrebeň, kde chceme pôvodne pokračovať na Východnú Vysokú, ale vzhľadom k začínajúcemu dažďu sa vraciame späť na občerstvovačku - Sliezsky dom, schádzame k našim autám a odchádzame späť do kempu. Pretože večer začína pršať, dojednávame sa na rannom programe, pretože ak bude takto i naďalej, tak to zabalíme.

Streda- 6. 7. 2005 - Leje, ako z konvy, ba priamo "chčije". Braňo, Katka a Zdenka balia a presúvajú sa na prechod Nízkych Tatier.

Tu končia zápisky, zaznamenané Zdenkou. Len z počutia je autorke týchto pamätí známe, že časť jednotky sa ďalej túlala po Vysokých Tatrách, pričom navštívila aj Symbolický cintorín.