Pomoz kamarádovi v neštěstí.
Nechtěj být lepší na úkor druhého.
Nekecej a makej.
Na dobrého člověka vzpomínej v dobrém.
Není to moc.
Ale tyhle zákony jsou neúprosné.
A určují charakter lidí.
A také vztahy mezi lidmi.
VASILIJ MARKOVIČ ŠUKŠIN
Jesenné cyklo sústredenie
Heslo :
Zvolanie : Všude dobře
Ohlas :tak co doma ?
Streda 27. 9. 2006 - postupne sa schádzame ako šváby na pivo. Pavel Němec má celkom sympatický "posledný" výkon. Hrá sa na gitare (hlavne Peťo D.) do 3. hodiny rannej.
Štvrtok 28. 9. 2006 - ranný presun vlakom so šikovnou sprievodkyňou na Andrpašské skály je pre niektorých silný zážitok. V hospode sa cítime ako na Slovensku, nakoľko obsluha, ochota a prívetivosť personálu je na nízkej úrovni. Objavujú sa prvé príznaky infekcie - epidémie (hnačka, teplota...) a polihovanie v posteli. Silná skupina pokračuje na Teplické skály. Večer sa vlakom vraciame do Machova na chatu Kukulda. Prichádza slovenská vetva : Braňo, Katarína a Dáša. Peťo D. vyšíva s gitarou a kolektívom až do 02.30 hod.
Piatok 29. 9. 2006 - cieľ : poľské ryby a "vrchol" - 16 ľudí. Už by sme aj vyrazili, bicykle erdžia, ale šuchtoš Braňo nás zdržiava (skladá, rozkladá, opravuje, prikladá, zakladá a ... bicykle), hurá, vyrážame. Cyklistikujeme cez Hronov (Jiráskův dom) - Braňo zase opravuje bicykel, nakazil aj Pavla. Pokračujeme cez Malú Černú (hospoda Škola) - čašník na zjedenie, česnečka na nezjedenie (bez chuti). V poľskej Kudowe nás ženie vízia rýb a vrcholu, ktorý sme vraj prešli, ale nikto o tom nevie. Bára so Zdeňkom prešvihnú odbočku a stratia sa, takže vedúci Součkovci sa rozhodli ich nájsť, ale strácajú sa i oni. Na Machove "U Lidáků" sa stretávame s pešiakmi. Keďže o 7 km nižšie sa dá pochutiť na výdatnom tataráku, asi 15 členov to využíva, ale potom 7 km šľapania do kopca nie je moc príjemné. Večer prichádza Venca s gitarou a pri biliarde tlačí kaleráby mláďatám (Mošničke a spol.). Epidémia pokračuje, striedajú sa pacienti. Bolo zistené, že Mošnička v mierne blaženom stave nie je agresívna, ale prítulná a mazlivá, uvidíme o 10 rokov.
Sobota 30. 9. 2006 - cieľ : Hvězda - 10 km. Vedúci výpravy sa dobrovoľne vzdávajú vedenia a dnes sa venujú rodinnej návšteve, preto to berie Venca do vlastných nôh. Delenie členov SSVJ : cyklisti - 11 ľudí, pešiaci a mŕtvoly : Mošňačka, Němec a Mošnička - poopička. Cyklisti sa ďalej delia : asfalťáci (Zdenka s Peťom), skaláci - kameňáci (Braňo, Katarína, Dáša, Vlčák a Jarka V.) a schodišťáci - zjazdári (Venca, Bára a Zdeněk), (ďalej len "a", "sk", "sch"). Ranná rozcvička začína makačkou do kopca až na vrchol. Vaškovo rozhodnutie - šľapeme po skalách. Výrok dňa : "některé úseky jsou jen velmi obtížně sjízdné". "Sch" po minutí odbočky, na ktorú Venca málo výrazne upozornil Báru, zastavujú dopravu a po ich otázke turistom : "kudy dál", dostávajú odpoveď : "po schodoch, po schodoch". "Sk" postupujú poslušne ďalej po skalách, pričom bicyklami zahatávajú turistickú cestu medzi Supým hnízdem a Divadlem peším turistom. Títo turisti vrhajú na bicykle zvláštne pohľady. Aj "a" majú zážitok, keď ich takmer zvalcoval motorkár. "A", "sk" i "sch" sa stretávajú na chate Hvězda (pivo, guláš, palacinky), s pešiakmi v hospode Na Mýtě (tatarák, tatarák, pivo, pivo), odtiaľ cez Bezděkov do Machova. Večer sme "narvaní" v hospode v mieste dislokácie a pri gitare vyháňame z tiel infekciu - epidémiu.
Nedeľa 1. 10. 2006 - ráno veľký šum - balenie, nosenie vecí do áut ... Ďalšou obeťou epidémie sa stáva nová mamička Alena K. Po vyrovnaní účtov u hospodského Miša a spoločnom fotení sa odchádzame každý svojou stranou.